Štát v ekonomike
A
1.
V ekonomike štát zabezpečuje tri základné funkcie:
a/ efektívnosť, rovnosť /spravodlivosť/,
stabilitu
b/ hospodárnosť, rovnosť, obranyschopnosť
c/ spravodlivosť, efektívnosť, ziskovosť
d/ obranyschopnosť, bezpečnosť, spravodlivosť
2.
Najvyššie orgány štátnej moci sú:
a/
hlava štátu, najvyšší zákonodarný orgán, najvyšší výkonný orgán,
najvyšší súd b/prezident, vláda
c/ najvyšší súd, hlavný prokurátor d/ hlava štátu, parlament, najvyšší súd
/A/
3.
K základným vnútorným funkciám štátu nepatria:
a/ hospodársko – organizátorské
b/ integračné c/ riadiace d/ kultúrno – sociálne
/B/
4.
Funkcia zabezpečenia ekonomickej efektívnosti štátom znamená:
a/ predchádzanie cyklickým výkyvom b/ ovplyvňovanie
rozdeľovania dôchodkov
c/ vytváranie vhodných podmienok na
fungovanie trhového mechanizmu
d/ zabezpečenie maximálneho objemu vybraných
daní
/C/
5.
Funkcia zabezpečenia rovnosti štátom znamená:
a/ predchádzanie cyklickým výkyvom b/ ovplyvňovanie
rozdeľovania dôchodkov
c/ vytváranie vhodných podmienok na fungovanie
trhového mechanizmu
d/ zabezpečenie maximálneho objemu vybraných
daní
/B/
6.
Funkcia zabezpečenia stability štátom znamená:
a/ predchádzanie cyklickým výkyvom b/ ovplyvňovanie
rozdeľovania dôchodkov
c/ vytváranie vhodných podmienok na
fungovanie trhového mechanizmu
d/ zabezpečenie maximálneho objemu vybraných
daní
/A/
7.
Hlavnými znakmi štátu sú:
a/ štátna moc, princíp teritoriality, demokratická forma vlády
b/ štátna moc, suverenita, demokratická forma
vlády
c/ štátna moc, zvrchovanosť, princíp teritoriality
d/ štátna moc, suverenita, princíp
teritoriality, demokratická forma vlády
/C/
8.
Pod suverenitou štátu rozumieme:
a/ nezávislosť štátnej moci vo vnútri
a mimo hraníc b/
organizáciu obyvateľstva podľa územia
c/ zvrchovanosť vo vnútri krajiny d/
nedemokratickú formu vlády
/A/
9.
K hlavným znakom štátu nepatrí:
a/demokratická forma vlády b/ štátna moc c/ princíp teritoriality d/ suverenita
/A/
10.
Moderná politológia definuje štát ako:
a/ nezávislú politickú moc b/
prostriedok riadenia spoločnosti
c/ najvyšší zákonodarný orgán d/
najvyšší výkonný orgán
/B/
11.
Medzi najvyššie orgány štátnej moci patrí:
a/ hlava štátu b/ najvyšší zákonodarný orgán c/
najvyšší súd d/ všetky možnosti sú
správne
/D/
12.
Hlavné znaky štátu sú:
a/ štátna moc a suverenita b/ suverenita
a princíp teritoriality
c/ štátna moc, princíp teritoriality d/ štátna moc, suverenita,
princíp teritoriality
/D/
13.
Orgány štátnej moci sú:
a/ hlava štátu, parlament, vláda, súdy b/ parlament, vláda,
ministerstvá, súdy
c/ hlava štátu, vláda, rezorty, prokuratúra d/ parlament, vláda,
prokuratúra, súdnictvo
/A/
14.
Základné vnútorné funkcie štátu sú:
a/ ekonomické, právne, sociálne b/
riadiace, kultúrne, ochrana štátu
c/ ekonomické, riadiace, kultúrno-sociálne,
ochrana právneho poriadku
d/ riadiace, kultúrno-sociálne, ochrana
právneho poriadku
/C/
15.
Ekonomické funkcie štátu sú:
a/ stabilita, hospodársky rast, rovnosť b/ stabilita,
efektívnosť, vysoká zamestnanosť
c/ stabilita, efektívnosť, rovnosť d/
stabilita, rovnosť, nízka inflácia
/C/
16.
Pod pojmom hospodárska stabilita rozumieme:
a/ hospodársky rast, vysokú zamestnanosť,
cenovú stabilitu, prebytok platobnej bilancie
b/ cenovú stabilitu, nulovú nezamestnanosť,
rovnováhu platobnej bilancie, sociálnu spravodlivosť
c/ hospodársky rast, plnú zamestnanosť, cenovú
stabilitu, rovnováhu platobnej bilancia
d/ hospodársky rast, sociálnu spravodlivosť,
vysokú zamestnanosť, cenovú stabilitu
/A/
17.
V ekonomike štát zabezpečuje funkciu efektívnosti tak, že:
a/ podporuje rozvoj celého hospodárstva b/ ovplyvňuje rozdeľovanie
dôchodkov
c/ vytvára podmienky pre efektívne fungovanie
trhového mechanizmu
d/ reguluje ekonomiku prostredníctvom daní,
odvodov, subvencií, dotácií
/C/
18.
Hospodársky rozvinuté krajiny orientujú svoju hospodársku politiku na
dosahovanie štyroch základných makroekonomických cieľov:
a/
hospodársky rast, sociálnu spravodlivosť, plnú zamestnanosť, vonkajšiu
rovnováhu
b/ sociálnu spravodlivosť, plnú zamestnanosť,
cenovú stabilitu, vonkajšiu rovnováhu
c/ dôchodkovú rovnosť, plnú zamestnanosť,
vysoký export, cenovú stabilitu
d/ hospodársky rast, plnú zamestnanosť, cenovú stabilitu,
vonkajšiu rovnováhu
/D/
19.
Hospodárska politika zameraná na dosahovanie dlhodobo stabilného
ekonomického rastu, cenovej stability, plnej zamestnanosti a vyrovnanej
platobnej bilancie sa nazýva:
a/ expanzívna, b/ reštriktívna c/
neutrálna d/
stabilizačná
/D/
20.
Ciele hospodárskej politiky z hľadiska času delíme na:
a/krátkodobé, strednodobé, dlhodobé b/ krátkodobé,
dočasné, strednodobé
c/ krátkodobé, operatívne, dlhodobé d/ strednodobé, dočasné,
dlhodobé
/A/
21.
Ciele hospodárskej politiky z hľadiska významu delíme na:
a/
hlavné, operatívne, vedľajšie b/
hlavné dočasné, čiastkové
c/ dielčie, dočasné, vedľajšie d/
hlavné, vedľajšie čiastkové
/D/
22.
Ciele hospodárskej politiky z hľadiska charakteru delíme na:
a/ operatívne, selektívne, strategické b/ strategické,
taktické, operatívne
c/ strategické, systémové, taktické d/ taktické,
systémové, operatívne
/B/
23.
Nástroje hospodárskej politiky môžu pôsobiť:
a/ reštriktívne alebo konštruktívne b/ reštriktívne
alebo expanzívne
c/ expanzívne alebo konštruktívne d/ dynamicky
alebo staticky
/B/
24.
Pod pojmom hospodárska politika rozumieme súhrn:
a/ pravidiel, metód, foriem a predpisov,
ktoré realizuje prezident
b/ predpisov, nariadení, nástrojov a metód,
ktoré realizuje centrálna banka
c/ cieľov, nástrojov, metód a foriem,
ktoré realizuje štát a jeho príslušné orgány
d/ cieľov, predpisov, nástrojov a metód,
ktoré realizujú príslušné politické strany
/C/
25.
Subjektami hospodárskej politiky štátu sú:
a/ vláda, parlament, súdnictvo b/
vláda, ministerstvá, podniky
c/ štátne orgány, súdnictvo, domácnosti d/ štátne orgány,
organizácie, jednotlivci
/D/
26.
Do štruktúry štátneho ekonomického centra patria najmä:
a/ parlament, vláda, centrálna banka, iné
ústavné inštitúcie
b/
parlament, vláda, obchodné banky, podniky
c/ parlament, vláda, centrálna banka,
domácnosti
d/ vláda, centrálna banka, podniky,
domácnosti
/A/
27.
Medzi priame nástroje hospodárskej politiky patria:
a/ zákony, clá, dane, ceny b/
clá, kvóty, dane, úroky
c/ zákony, kvóty, clá d/ kvóty,
clá, dane, ceny
/C/
28.
Medzi nepriame nástroje hospodárskej politiky patria:
a/ zákony, dane, ceny b/ clá, ceny, úroky c/
dane, ceny, úroky d/ zákony,
dane, úroky
/C/
29.
Medzi hlavné nástroje hospodárskej politiky patria:
a/ monetárna, fiškálna, dôchodková politika
a zákonodárstvo
b/ dôchodková, sociálna, proexportná, cenová
politika
c/ monetárna, fiškálna, cenová politika,
politika určovania ciel
d/ monetárna, fiškálna, dôchodková,
obchodno-menová politika
/D/
30.
Hospodárska politika, ktorej nástroje súvisia s emisiou peňazí, množstvom peňazí v obehu
a s úvermi sa nazýva:
a/
monetárna b/ fiškálna c/ dôchodková d/ rozpočtová
/A/
31.
Nástroje monetárnej politiky sú orientované na ovplyvňovanie:
a/ zahranično-obchodných vzťahov b/
sociálneho zmieru
c/ množstva peňazí v obehu d/
dôchodkovej nerovnosti
/C/
32.
Hospodárska politika, ktorej nástroje súvisia s príjmami
a výdavkami štátneho rozpočtu sa nazýva:
a/ monetárna b/
fiškálna c/
dôchodková d/ cenová
/B/
33.
Nástroje fiškálnej politiky sú orientované na ovplyvňovanie:
a/ príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu b/ len salda obchodnej
bilancie
c/ množstva peňazí v obehu d/
len dôchodkovej nerovnosti
/A/
34.
Bezprostredným cieľom monetárnej politiky je ovplyvňovanie:
a/ cenovej stability a úrokovej miery b/ vonkajšej
rovnováhy a množstva peňazí
c/ množstva peňazí a zamestnanosti d/ úrokovej miery
a množstva peňazí
/D/
35.
Konečným cieľom monetárnej politiky je dosahovanie:
a/ cenovej stability, vysokej zamestnanosti,
nízkej úrokovej miery
b/ hospodárskeho rastu, vonkajšej rovnováhy,
stabilného množstva peňazí
c/ hospodárskeho rastu, vysokej zamestnanosti,
nízkej úrokovej miery
d/ cenovej stability, hospodárskeho rastu,
vysokej zamestnanosti, vonkajšej rovnováhy
/D/
36.
Na dosiahnutie svojich cieľov
monetárna politika používa najmä tieto priame nástroje:
a/ určenie minimálnych a maximálnych
úrokových sadzieb a zmeny diskontnej sadzby
b/ určenie maximálneho rozsahu úverov
a operácie na voľnom trhu
c/ stanovenie minimálnej miery povinných
rezerv a maximálneho rozsahu úverov
d/ určenie minimálnych a maximálnych
úrokových sadieb a maximálneho rozsahu úverov
/D/
37.
Nepriamymi nástrojmi monetárnej politiky sú:
a/ stanovenie minimálnej miery povinných
minimálnych rezerv a maximálneho rozsahu úverov
b/ stanovenie diskontnej sadzby, minimálnej
miery povinných rezerv a operácie na voľnom trhu
c/ operácie na voľnom trhu a stanovenie
minimálnych úrokových sadzieb z vkladov
d/ stanovenie diskontnej sadzby
a maximálnych úrokových sadzieb z úverov
/B/
38.
Stanovenie minimálnych povinných rezerv a diskontnej sadzby patrí
medzi nástroje hospodárskej politiky:
a/ fiškálnej b/
monetárnej c/
zahranično-obchodnej d/
dôchodkovej
/B/
39.
Určovanie úrokových sadzieb z vkladov a úverov patrí medzi
nástroje hospodárskej politiky:
a/ fiškálnej b/
zahranično-obchodnej c/
dôchodkovej d/
monetárnej
/D/
40.
Bezprostredným cieľom fiškálnej politiky je ovplyvňovanie:
a/ agregátneho dopytu b/ agregátnej ponuky c/ úrovne cenovej hladiny d/ platobnej bilancie
/A/
41.
Konečné ciele fiškálnej politiky sú:
a/ vysoká zamestnanosť a cenová
stabilita b/ cenová
stabilita a sociálna spravodlivosť
c/ vysoká zamestnanosť a spravodlivosť
v rozdeľovaní dôchodkov
d/ cenová stabilita a ekonomický rast
/A/
42.
Základné nástroje fiškálnej politiky sú:
a/ štátny rozpočet, subvencie, dane b/ zabudované
stabilizátory, dotácie, clá
c/ zámerné opatrenia, úroky, ceny d/ štátny
rozpočet, zabudované stabilizátory, zámerné opatrenia
/D/
43.
Štátny rozpočet predstavuje najdôležitejší nástroj:
a/ fiškálnej politiky b/
dôchodkovej politiky
c/ zahranično-obchodnej politiky d/
monetárnej politiky
/A/
44.
Verejné práce a projekty verejnej zamestnanosti patria medzi
nástroje:
a/ dôchodkovej politiky b/
zahranično-obchodnej politiky
c/ fiškálnej politiky d/
monetárnej politiky
/C/
45.
Progresívne dane a poistenie v nezamestnanosti patria medzi
nástroje:
a/ monetárnej politiky b/ fiškálnej
politiky
c/ dôchodkovej politiky d/
cenovej politiky
/B/
46.
Subvencie k cenám poľnohospodárskych výrobkov a štátny nákup
poľnohospodárskej produkcie patria medzi nástroje:
a/ stabilizačnej politiky b/
monetárnej politily
c/ fiškálnej politiky d/
priemyselnej politiky
/C/
47.
Zmena daňovej sústavy a programy transferových platieb patria
medzi nástroje:
a/ sociálnej politiky b/
dôchodkovej politiky
c/ cenovej politiky d/
fiškálnej politiky
/D/
48.
K zabudovaným stabilizátorom fiškálnej politiky patria:
a/ progresívne zdanenie a programy
transferových platieb
b/ poistenie v nezamestnanosti
a zmeny daňovej sústavy
c/ progresívne dane, poistenie v nezamestnanosti
a subvencie
d/ poistenie v nezamestnanosti,
subvencie a verejné práce
/C/
49.
Zabudované stabilizátory v hospodárstve pôsobia:
a/ náhodile b/
automaticky c/ na
veľké podniky d/ na malé
podniky
/B/
50.
Zabudované stabilizátory v čase expanzie pôsobia:
a/ reštriktívne b/ expanzívne c/
náhodile d/
nepôsobia
/A/
51.
Zabudované stabilizátory v čase recesie pôsobia:
a/ nepôsobia b/
reštriktívne c/
expanzívne d/
náhodile
/C/
52.
K zámerným opatreniam fiškálnej politiky patria:
a/ verejné práce, programy transferových
platieb, progresívne dane
b/ projekty verejnej zamestnanosti, verejné
práce, poistenie v nezamestnanosti
c/ zmeny daňovej sústavy, programy
transferových platieb, verejné práce, projekty verejnej zamestnanosti
d/ programy transferových platieb, verejné
práce, subvencie
/C/
53.
Štátny rozpočet z účtovného hľadiska predstavuje:
a/ bilanciu príjmov a výdavkov štátu b/
peňažný fond štátu
c/ pokladnicu štátu d/
finančný plán štátu
/A/
54.
Peňažný fond štátu, reap. Finančný plán štátu na jeden rok sa nazýva:
a/ saldo zahraničného obchodu b/
platobná bilancia štátu
c/ obchodná bilancia štátu d/
štátny rozpočet
/D/
55.
Štátny rozpočet schvaľuje:
a/ vláda b/
prezident c/
parlament d/
občania
/C/
56.
Vyrovnaný štátnu rozpočet je vtedy, keď príjmy voči výdavkom sú:
a/ vyššie b/
nižšie c/
nerovnaké d/
rovnaké
/D/
57.
Prebytkový štátny rozpočet je vtedy, keď príjmy voči výdavkom sú:
a/ vyššie b/
nižšie c/
rovnaké d/
ľubovoľné
/A/
58.
Deficit štátneho rozpočtu vzniká vtedy, keď príjmy voči výdavkom sú:
a/ vyššie b/
nižšie c/
rovnaké d/
ľubovoľné
/B/
59.
3tátny dlh vzniká vtedy, keď štátny deficit:
a/ sa opakuje b/
nevzniká c/ je
nulový d/ klesá
/A/
60.
Opakujúci sa štátny deficit predstavuje:
a/ infláciu b/
štátny dlh c/ vnútornú zadĺženosť d/ vonkajšiu zadĺženosť
/B/
61.
Centralizácia časti finančných prostriedkov jednotlivých ekonomických
subjektov vo forme daní sa uskutočňuje spôsobom:
a/ sporadickým b/ návratným c/
náhodným d/
nenávratným
/D/
62.
Najväčšiu časť príjmov štátneho rozpočtu tvoria príjmy z daní,
ktoré z celkových príjmov ŠR predstavujú v SR približne:
a/ 60% - 70% b/
70% - 80% c/ 80% -
90% d/ viac ako 90%
/C/
63.
Najväčšou mierou na príjmoch štátneho rozpočtu v SR sa podieľajú
príjmy z týchto daní:
a/ daň z pridanej hodnoty, vlastníctva
majetku a predaja akcií
b/ daň z pridanej hodnoty, daň
z príjmov, spotrebné dane
c/ spotrebné dane, daň z príjmov
a predaja akcií
d/ daň z príjmov, daň z pridanej
hodnoty, cestná daň
/B/
64.
Medzi nedaňové príjmy štátneho rozpočtu patria:
a/ poplatky, dane z príjmov a úroky
z úverov
b/ kapitálové príjmy, dary, príjmy zo
spotrebných daní
c/ príjmy z vlastníctva majetku, clá,
príjmy zo splatených úverov
d/ príjmy z vlastníctva majetku,
poplatky, kapitálové príjmy, úroky z úverov, clá
/D/
65.
Progresívna daň pôsobí na dôchodky obyvateľstva a podnikov tak,
že:
a/ s rastom dôchodku rastie aj podiel
dane na dôchodku
b/ s rastom dôchodku klesá podiel dane
na dôchodku
c/ zmena dôchodku nemá vplyv na podiel dane
z dôchodku
d/ aj pri stabilnom dôchodku rastie podiel
dane na dôchodku
/A/
66.
Vzťah medzi daňami a dôchodkami obyvateľstva a podnikov sa
vyjadruje týmito druhmi daní:
a/ progresívna a proporcionálna daň b/ progresívna a degresívna
daň
c/ proporcionálna a dagresívna daň d/ progresívna,
degresívna a proporcionálna daň
/D/
67.
Subvencie sú prostriedky poskytované zo štátneho rozpočtu alebo
miestneho rozpočtu na základe:
a/ úzko vymedzeného účelu použitia b/ bez vymedzenia
účelu použitia
c/ čiastočne vymedzeného účelu použitia d/ účelu použitia, ktorý si
stanovuje prijímateľ
/A/
68.
Dotácie sú prostriedky poskytované zo štátneho rozpočtu alebo miestneho
rozpočtu na základe:
a/ úzko vymedzeného účelu použitia b/ bez vymedzenia
účelu použitia
c/ čiastočne vymedzeného účelu použitia d/ účelu sponzorských
príspevkov
/B/
69.
Súhrn tých daní, ktoré sa môžu vyrubovať na území daného štátu,
nazývame:
a/ fiškálna politika b/ monetárna politika c/ daňová sústava d/ hospodárska politika
/C/
70.
Daňovú sústavu sa Slovensku tvoria tieto druhy daní:
a/ nepriame dane a dane z príjmov b/ priame dane
a daň z pridanej hodnoty
c/ nepriame dane a daň
z nehnuteľností d/
priame a nepriame dane
/D/
71.
Spotrebná daň patrí medzi:
a/ priame dane b/ dane z pridanej hodnoty c/
dane z príjmov d/
nepriame dane
/D/
72.
Daň z pridanej hodnoty patrí medzi:
a/ priame dane b/ spotrebné dane c/ dane z príjmov d/ nepriame dane
/D/
73.
Daň z príjmov patrí medzi:
a/ priame dane b/ dane z pridanej hodnoty c/ spotrebné dane d/ nepriame dane
/A/
74.
Daň z nehnuteľností patrí medzi:
a/ priame dane b/ dane z pridanej hodnoty c/
spotrebné dane d/
nepriame dane
/A/
75.
Dane možno rozdeliť na dva základné druhy, a to na dane:
a/ priame a nepriame b/ nominálne a reálne c/ čisté a hrubé d/ trvalé a dočasné
/A/
76.
Priame dane sa uvaľujú:
a/ priamo na vybraných jednotlivcov
a podniky b/ diferencovane
podľa výšky spotreby
c/ priamo na všetkých jednotlivcov
a podniky d/
diferencovane podľa výšky dôchodkov
/B/
77.
Dane, ktoré sa uvaľujú priamo na všetkých jednotlivcov a podniky,
predstavujú:
a/ nominálne dane b/ nepriame dane c/
priame dane d/ reálne
dane
/C/
78.
Nepriame dane:
a/ sú zahrnuté v cene výrobkov
a služieb b/ platia sa
v závislosti od výšky dôchodkov
c/ platia len pre určených výrobcov d/ platia len pre
určených spotrebiteľov
/A/
79.
Dane, ktoré sú zahrnuté v cene výrobkov a služieb
predstavujú:
a/ dane z nehnuteľností b/ reálne dane c/ nominálne dane d/
spotrebné dane
/D/
80.
Medzi nepriame dane patria:
a/ spotrebné dane a daň z príjmov b/ daň
z pridanej hodnoty a spotrebné dane
c/ daň z pridanej hodnoty a daň
z príjmov d/
spotrebné dane a daň z nehnuteľností
/B/
81.
Medzi priame dane patria:
a/ daň z príjmov, daň
z nehnuteľností, spotrebné dane
b/ daň z nehnuteľností, daň z pridanej hodnoty
c/ daň z príjmov, nehnuteľností, cestná daň
d/ cestná daň, daň z nehnuteľností, daň z pridanej hodnoty
/C/
82.
Termíny platenia jednotlivých daní do štátneho rozpočtu:
a/ si volí každý subjekt b/ sú stanovené
príslušnými daňovými zákonmi
c/ si určuje každý rezort d/ sa menia podľa stavu
hospodárstva
/B/
83.
Sústavu daňových orgánov SR tvoria:
a/ daňové riaditeľstvá a daňové úrady b/ parlament, vláda
a daňové úrady
c/ vláda, daňové úrady a miestna
samospráva d/ parlament,
ministerstvá, daňové úrady
/A/
84.
Cieľom dôchodkovej politiky štátu je ovplyvňovať:
a/ cenovú hladinu b/ vyrovnanosť štátneho
rozpočtu
c/ vyrovnanosť platobnej bilancie d/ dôchodky ekonomických
subjektov
/D/
85.
Hospodárska politika, ktorej cieľom je ovplyvňovať dôchodky jednotlivých
ekonomických subjektov sa nazýva:
a/ cenová politika b/ stabilizačná politika c/ sociálna politika d/
dôchodková politika
/D/
86.
Dôchodkovou politikou štát ovplyvňuje:
a/ ceny výrobných faktorov, dôchodky
obyvateľov b/ dôchodky obyvateľstva príjmy výrobcov
c/ ceny spotrebných tovarov a služieb,
dôchodky výrobcov
d/ ceny výrobných faktorov, ceny spotrebných
tovarov a služieb
/B/
87.
Štát realizuje dôchodkovú politiku priamou metódou tým, že:
a/ uzatvára tripartitné dohody b/ určí
valorizáciu cien
c/ určí základné pravidlá dôchodkovej
politiky d/ vyhlási cenové
alebo mzdové moratórium
/D/
88.
Štát realizuje dôchodkovú politiku nepriamou metódou tým, že:
a/ uzatvára tripartitné dohody b/
vyhlási cenové alebo mzdové moratórium
c/ určí maximálne prírastky miezd d/ zmrazí
rast cien a miezd
/A/
89.
Realizácia dôchodkovej politiky štátu prostredníctvom sociálneho
partnerstva predstavuje:
a/ priamu metódu dôchodkovej politiky b/
nepriamu metódu dôchodkovej politiky
c/ realizáciu dôchodkovej politiky v období
expanzie
d/ realizáciu dôchodkovej politiky
v období recesie
/B/
90.
Ak určí vláda maximálne prírastky miezd a cien na určité obdobie,
znamená to že realizuje dôchodkovú politiku:
a/ prostredníctvom sociálneho partnerstva b/ uzatváraním tripartitných
dohôd
c/ priamou formou d/
nepriamou formou
/C/
91.
Valorizáciu miezd uskutočňuje štát prostredníctvom:
a/ tripartitných dohôd b/ zákonných
nariadení
c/ reštriktívnej rozpočtovej politiky d/ vyjednávania
s podnikmi
/A/
92.
Cieľom zahranično-obchodnej politiky štátu je:
a/ ekonomický rast bez cyklických výkyvov b/ vyrovnaná obchodná
a platobná bilancia štátu
c/ nízka dobrovoľná nezamestnanosť d/ stabilita cenovej
hladiny
/B/
93.
Hospodárska politika, ktorej cieľom je vyrovnaná obchodná
a platobná bilancia, sa nazýva:
a/ fiškálna b/
menová c/
zahranično-obchodná d/
monetárna
/C/
94.
Hospodárska politika, ktorej cieľom je stabilita menových kurzov sa
nazýva:
a/ fiškálna b/
menová c/
zahranično-obchodná d/
cenovo-mzdová
/B/
95.
Embargo je:
a/ verejná dávka, ktorú vyberá štátny orgán
za tovar prechádzajúci colnú hranicu štátu
b/ daň, ktorú vyberá colný orgán na vybrané
druhy dovážaného tovaru
c/ kvantitatívne obmedzenie určitej komodity
d/ obmedzenie alebo zákaz dovozu tovaru
z určitej krajiny
/D/
96.
Clo je:
a/ verejná dávka, ktorú vyberá štátny orgán
za tovar prechádzajúci colnú hranicu štátu
b/ daň, ktorú vyberá colný orgán na vybrané
druhy dovážaného tovaru
c/ kvantitatívne obmedzenie určitej komodity
d/ obmedzenie alebo zákaz dovozu tovaru
z určitej krajiny
/A/
97.
Obchodná bilancia štátu vyjadruje:
a/ hodnotu exportu a importu tovarov b/bilanciu kapitálových platieb
c/ hodnotu všetkých platieb a príjmov vo
vzťahu k zahraničiu
d/ bilanciu devízových rezerv
/A/
98.
Rozdiel medzi hodnotou exportu a importu tovarov za určité obdobie
vyjadruje:
a/ obchodná
bilancia b/ platobná bilancia
c/ bilancia
kapitálových platieb d/ bilancia bežných platieb
/A/
99.
Rozdiel medzi súhrnom všetkých platieb do a zo zahraničia za
určité časové obdobie vyjadruje:
a/ obchodná
bilancia b/ platobná bilancia
c/ bilancia
kapitálových platieb d/ bilancia bežných platieb
/B/
100.
Saldo zahraničného obchodu je rozdiel medzi:
a/
hodnotou všetkých platieb a hodnotou všetkých príjmov vo vzťahu
k zahraničiu
b/ zaplatenými a prijatými dividendami
a úrokmi vo vzťahu k zahraničiu
c/ celkovým množstvom vyrobených tovarov
a exportom
d/ hodnotou exportu a importu tovarov
/C/
101.
Platobná bilancia vyjadruje rozdiel medzi:
a/ hodnotou exportu a importu tovarov
b/ hodnotou všetkých platieb a hodnotou
všetkých príjmov vo vzťahu k zahraničiu
c/ hodnotou investovaného kapitálu doma
a hodnotou investovaného kapitálu v zahraničí
d/ hodnotou všetkých vyrobených tovarov
a exportom
/B/
102.
Ak je hodnote exportovaného tovaru za určité obdobie väčšia ako hodnota
importu tovarov hovoríme, že saldo obchodnej bilancie je:
a/ expanzívne b/ vyrovnané c/ aktívne d/ pasívne
/C/
103.
Ak je hodnota exportovaného tovaru za určité obdobie menšia ako hodnota
importu tovarov hovoríme, že saldo obchodnej bilancie je:
a/ regresívne b/
vyrovnané c/ aktívne d/ pasívne
/D/
104.
Ak sa hodnota exportovaného tovaru za určité obdobie rovná hodnote
importu tovarov hovoríme, že saldo zahraničného obchodu je:
a/ reštriktívne b/ vyrovnané c/
aktívne d/
pasívne
/B/
105.
Účet bežných platieb v účte platobnej bilancie tvoria:
a/ obchod so službami a investície
vkladané do kapitálovej účasti
b/ zahraničný obchod a dlhodobé
investície c/
prevod platieb a dlhodobé investície
d/ zahraničný obchod, obchod so službami
a prevod platieb
/D/
106.
Účet kapitálových platieb v účte platobnej bilancie tvoria:
a/ dlhodobé investície a prevod platieb b/ zahraničný obchod
a dlhodobé investície
c/ investície vkladané do kapitálovej účasti
a prevod platieb
d/ dlhodobé investície a investície
vkladané do kapitálovej účasti
/D/
107.
Pre protekcionársku /ochranársku/ zahranično-obchodnú politiku je typické
uplatňovanie nástrojov:
a/ fiškálnej politiky b/
priamych /administratívnych/
c/ nepriamych /trhovo orientovaných/ d/
monetárnej politiky
/B/
108.
Pre liberálnu /slobodnú / zahranično-obchodnú politiku je typické
uplatňovanie nástrojov:
a/ fiškálnej politiky b/
priamych /administratívnych/
c/ nepriamych /trhovo orientovaných/ d/
monetárnej politiky
/B/
B
1.
Ktoré tvrdenie je správne?
Progresívna daň zaťažuje dôchodky
chudobnejších rodín:
a/ viac ako bohatých rodín b/
menej ako bohatých rodín
c/ rovnako ako bohatých rodín d/ rovnako ako rovná daň
/B/
2.
Ktoré tvrdenie je správne?
Dgresívna daň zaťažuje dôchodky chudobnejších
rodín:
a/ viac ako bohatých rodín b/
menej ako bohatých rodín
c/ rovnako ako bohatých rodín d/ rovnako ako
proporcionálna daň
/A/
C
Doplňte:
Štátny rozpočet má formu zákona a prijíma ho NRSR / parlament /
Štátny rozpočet má formu zákona a prijíma ho
.....................................................
Úlohou štátu v ekonomike je zabezpečiť: stabilitu, efektívnosť,
rovnosť. Súhrn cieľov, nástrojov, rozhodovacích procesov a opatrení štátu
v jednotlivých oblastiach ekonomiky v určitom časovom období ,
prostredníctvom ktorých túto úlohu splní sa nazýva hospodárska politika.
Hlavným subjektom hospodárskej politiky je štát a jej výkonný orgán –
vláda. Štát si v hospodárskej politike stanovuje určité ciele, ktoré členíme
podľa kritérií: čas, stabilita, koncepcie. Podľa nástrojov, aké štát na
regulovanie hospodárskych procesov využíva rozoznávame fiškálnu = rozpočtovú
politiku, monetárnu = peňažnú a úverovú politiku, dôchodkovú politiku,
zahraničnoobchodnú = obchodnú a menovú politiku.
Na ovplyvňovanie množstva peňazí v obehu je zameraná monetárna =
peňažnoúverová politika. Robí to prostredníctvom priamych a nepriamych nástrojov
monetárnej politiky. Medzi priame nástroje patria: regulácia investičnej
činnosti a regulácia spotrebného úveru. V oboch prípadoch stanovuje banka
podmienky, za akých poskytne investičný
alebo spotrebný úver. Nepriame nástroje monetárnej politiky sú: diskontná
sadzba, stanovenie minimálnych povinných bankových rezerv a operácie na
voľnom trhu. Pri regulácii množstva peňazí v obehu uskutočňuje centrálna
banka dva typy monetárnej politiky. Ak nakupuje štátne obligácie na voľnom trhu
ide o expanzívnu monetárnu politiku. Pri predaji štátnych obligácií ide
o reštriktívnu politiku.
Úlohou štátu v .................................. je zabezpečiť:
stabilitu, .................................., rovnosť. Súhrn cieľov,
.............................., rozhodovacích procesov a opatrení štátu
v jednotlivých oblastiach ekonomiky v určitom
................................... období , prostredníctvom ktorých túto úlohu
splní sa nazýva ............................. politika. Hlavným
............................. hospodárskej politiky je štát a jej výkonný
orgán – ....................... Štát si v hospodárskej politike stanovuje
určité .........................., ktoré členíme podľa kritérií: čas,
...................., koncepcie. Podľa nástrojov, aké štát na .............................
hospodárskych procesov využíva rozoznávame fiškálnu = ........................
politiku, monetárnu = peňažnú a úverovú politiku,
............................ politiku, zahraničnoobchodnú = obchodnú
a menovú politiku.
Na ovplyvňovanie množstva ............................. v obehu je
zameraná monetárna = ................................... politika. Robí to
prostredníctvom priamych a nepriamych ........................ monetárnej
politiky. Medzi ........................... nástroje patria: regulácia
................................. činnosti a ..............................
spotrebného úveru. V oboch prípadoch stanovuje banka
........................................, za
akých poskytne investičný alebo spotrebný ...................... Nepriame
nástroje monetárnej politiky sú: ............................... sadzba,
stanovenie minimálnych povinných bankových rezerv
a ............................. na voľnom trhu. Pri regulácii množstva
peňazí v obehu uskutočňuje centrálna banka dva typy monetárnej politiky.
Ak nakupuje štátne obligácie na voľnom trhu ide
o ............................ monetárnu politiku. Pri predaji štátnych
obligácií ide o .............................. politiku.
Ekonomický cyklus
1.
Ekonomický /hospodársky/ cyklus môžeme vymedziť ako:
a/ dlhodobé zmeny v investíciách b/ časové obdobie, ktoré
v sebe obsahuje rozmach
c/ striedanie vzostupných a zostupných
fáz vývoja ekonomiky d/
pokles HDP v čase
/C/
2.
Striedanie vzostupných a zostupných fáz vývoja ekonomiky nazývame:
a/ inflácia b/
ekonomický cyklus c/
recesia d/ ekonomický rast
/B/
3.
Fázy ekonomického cyklu sú:
a/ recesia, dno, kríza, konjunktúra b/ recesia,
dno, expanzia, vrchol
c/ výroba, rozdeľovanie, výmena, spotreba d/ recesia, spotreba, vrchol,
konjunktúra
/B/
4.
Vo fáza recesie sa v ekonomike:
a/ stabilizuje výroba ale rastie inflácia b/ zvyšuje
kúpyschopnosť obyvateľstva
c/ obmedzuje výroba, rastie nezamestnanosť
d/ prudko zvyšuje počet obyvateľstva,
znehodnocujú sa jeho úspory
/C/
5.
Najväčšie ropné šoky boli v:
a/ 50-tych rokoch 20. storočia b/
60-tych rokoch 20. storočia
c/ 70-tuch rokoch 20. storočia d/
80-tych rokoch 20. storočia
/C/
6.
Pri skúmaní ekonomického cyklu bod, v ktorom skutočný produkt
dosahuje maximum nazývame:
a/
vrchol b/
recesia c/
dno d/ expanzia
/A/
7.
Pri skúmaní ekonomického cyklu fázu, v ktorej sa produkt znižuje
nazývame:
a/ vrchol b/ recesia c/ dno d/ expanzia
/B/
8.
Pri skúmaní ekonomického cyklu bod, v ktorom skutočný produkt
predstavuje minimum nazývame:
a/ vrchol b/ recesia c/ dno d/ expanzia
/C/
9.
Pri skúmaní ekonomického cyklu fázu, v ktorej skutočný produkt
rastie nazývame:
a/ vrchol b/ recesia c/ dno d/ expanzia
/D/
10.
Veľká hospodárska kríza bola v rokoch:
a/
1925 – 1927 b/
1927 – 1929 c/ 1929 –
1933 d/ 1933 – 1936
/C/
11.
Boom nie je:
a/ neočakávaný vzostup cien b/ nečakaný
krátkodobý rozmach
c/ očakávaný vzostup kurzov mien d/ všeobecne používaný termín
pre prudký rast ekonomiky
/D/
12.
Boom je:
a/ očakávaný pokles kurzov mien b/ nečakaný krátkodobý
rozmach
c/ prudký pád kurzov na burze d/ ani jedna odpoveď
nie je správna
/D/
13.
Pre obdobie recesie nie je charakteristické:
a/ nízka výroba b/ nízka
nezamestnanosť
c/ pokles reálneho produktu d/ ani jedna
odpoveď nie je správna
/B/
14.
Pre ktorú fázu ekonomického cyklu je charakteristická nasledovná
situácia = „ znižuje sa odbyt, klesá dopyt, rastie nezamestnanosť, klesá dopyt
po úveroch „:
a/ vrchol b/
recesia c/
dno d/
expanzia
/B/
15.
Pre ktorú fázu ekonomického cyklu je charakteristická nasledovná
situácia = „ veľká nezamestnanosť, nízka úroveň výroby, malý dopyt po
investičných a spotrebných statkoch „:
a/ vrchol b/
recesia c/
dno d/
expanzia
/C/
16.
Pre ktorú fázu ekonomického cyklu je charakteristická nasledovná
situácia = rastie výroba, prevláda optimizmus, klesá nezamestnanosť „:
a/ vrchol b/
recesia c/
dno d/
expanzia
/D/
17.
Pre ktorú fázu ekonomického cyklu je charakteristická nasledovná
situácia = „ plná zamestnanosť, najvyšší stupeň odbytu „:
a/ vrchol b/
recesia c/
dno d/
expanzia
/A/
18.
Vo fáze depresie v ekonomike:
a/ klesá
nezamestnanosť b/
rastie dopyt
c/ je nízka úroveň výroby d/
ani jedna odpoveď nie je správna
/C/
19.
Vo fáze expanzie:
a/ rastie nezamestnanosť b/
znižuje sa odbyt
c/ rastie výroba d/
ani jedna odpoveď nie je správna
/C/
20.
Keď sa ekonomika nachádza na vrchole:
a/ rastie nezamestnanosť b/
znižuje sa odbyt
c/ bankrotujú podniky d/ ani jedna
odpoveď nie je správna
/D/
21.
Pre obdobie depresie nie je charakteristické:
a/ nízka úroveň výroby b/ malý dopyt po
investičných statkoch
c/ veľká nezamestnanosť d/
vysoký odbyt
/D/
22.
Pre obdobie expanzie nie je charakteristické:
a/ rastie výroba b/
rastie inflácia
c/ rastie nezamestnanosť d/
rastie dopyt
/C/
23.
Pre obdobie, v ktorom je ekonomika na vrchole nie je
charakteristické:
a/ najvyšší stupeň odbytu b/
vysoké mzdy
c/ malý dopyt po investíciách d/
vysoký odbyt
/C/
24.
V ktorej fáze ekonomického cyklu býva spravidla najnižšia
nezamestnanosť:
a/ vrchol b/
recesia c/
dno d/
expanzia
/A/
25.
V ktorej fáze ekonomického cyklu býva spravidla najvyššia
nezamestnanosť:
a/ vrchol b/
recesia c/
dno d/
expanzia
/C/
V ekonomike sa pravidelne striedajú zostupné
a vzostupné fázy vývoja, čo inak
nazývame i cyklický pohyb
a jeho jednotlivá vlna je ekonomický cyklus, ktorý sa delí na štyri fázy: recesia, dno, expanzia, vrchol . Celý tento proces podmieňujú exogénne
príčiny = vojny,
katastrofy
a endogénne príčiny = činnosť vlády, nesúlad medzi dopytom
a ponukou a pod.
Vypočítajte:
Ak viete, že zamestnaných je 250 000
a nezamestnaných 30 000, aká je miera nezamestnanosti?
............................
Ak viete, že nezamestnaných je 20 000 a počet pracovných síl je 200
000, potom aká je miera nezamestnanosti? ...................................
V ekonomike sa pravidelne striedajú zostupné a ......................
fázy vývoja, čo inak nazývame i ..............................................
pohyb a jeho jednotlivá vlna je
.................................................., ktorý sa delí na
........................................ fázy: ..................................., ....................................,
............................., vrchol . Celý tento proces podmieňujú exogénne
príčiny = ........................, ...................................,
..........................................
a ................................................... príčiny = činnosť
vlády, nesúlad medzi dopytom a ponukou a pod.