Hospodárstvo

 

 

     Najdôležitejším odvetvím priemyslu je výroba cukru z cukrovej trstiny,výroba cigár, výroba papiera a spracovanie rúd.

     Priemyslový rozvoj Kubánskej republiky je zameraný:
-na priemysel, ktorý podporuje rozvoj poľnohospodártva
-na priemysel, ktorý zpracúvava poľnohospodárske produkty
-na metalurgický priemysel, ktorý zpracúvava domáce suroviny
-na posilnenie ekonomickej infraštruktúry

 

 

Nerastné bohatstvo

 

 

Pestrá geologické stavba Kuby a rozličná magmatická činnosť sú predpokladom existencie dôležitých nerastných surovín. Kuba má jedno z najväčších nálezísk niklu na svete. Zásoby sa odhadujú na 19,2 milióna tón.
V produkcii niklu sa Kuba riadi na piate miesto vo svete hneď po Kanade, Rusku, Novej Kaledónii a Austrálii. Ročne sa produkuje okolo 37 tisíc tón niklového koncentrátu. Doly na spracovateľské závody sú v mestách Moa a Nicaro. Úpravňu v Nicaru vybudovali Američania v roku 1940. Ložiská Mao začali ťažiť za kórejskej vojny. Ujala sa toho spoločnosť ťažiaca síru v Louisiane a vypracovala technologický postup viazaný na výrobu veľkého množstva kyseliny sírovej. V Mao vyrástol moderný závod. Síra sa dovážala z Louisiany a naspäť putovali lode zaťažené niklovým koncentrátom s podielom 53 až 55% niklu a asi 6% kobaltu. Po revolúcii továreň v Mao ostala stáť. Nebola síra, dokumentácia ba ani odborníci. Vtedy pomohli experti zo socialistickej zeme. Úpravňa v Moa sa opäť rozbehla.
Vedľa niklu obsahujú uvedené ložiská kobalt a železo a niekedy tiež chróm a hliník. Záujem je však sústredený na nikel a kobalt. Taktiež má Kuba dostatok chrómu. Okrem ťažených ložísk sú v Oriente zásoby rudy zatiaľ vôbec nepreskúmané, avšak vie sa o nich. Ložiská chrómu sú i v ďalších provinciách – Camagůey vlastní asi 130 menších ložísk a v Matanzasu leží známe ložisko Clara.
V súvislosti so serpentinzánciou vznikli ložiská magnezitu na niekoľkých miestach. Olaya a Sin Reposo sú najdôležitejšie.
Obrovské bohatstvo pre Kubu predstavujú medené ložiská v provincii Pinar del Río: Matahambre, Francisco, Dora, Constancia a ďalšie.
Kuba má veľké zásoby asfaltu , ťaží soľ z morskej vody, tiež krásne mramory, na ostrove Isla de Pions, v provincii Orient i na západe zeme.
Kaolín, železo, olovo, zinok, antimón, cín, wolfran, cementárenské suroviny, fosforid naozaj pestré nerastné bohatstvo Kuby. Je vyvážané v prírodnom stave, alebo po určitej úprave a len časť sa využíva priamo doma. Je to neobvyklé, veď predsa je výhodnejšie vyvážať hotové výrobky než surovinu! Kuba má veľa ušľachtilých kovov, dostatok nerudných surovín ale chýba jej energia. Domáce zdroje energie sú minimálne. Je tu ropa, ale jej ťažba je minimálna, uhlie prakticky žiadne, rieky sú väčšinou krátke a s veľmi kolísavým množstvom vody behom roku. Ostáva len zásoba rašeliny, ale tá je málo výhrevná. Ťažko je preto budovať spracovateľský či ťažobný priemysel. Preto je prvoradou úlohou hľadať ropu.

Hlavní obchodný partneri pre vývoz Rusko, Kanada, Čína, Egypt, Španielsko, Japonsko a Maroko. Hlavní obchodný partneri pre dovoz: Španielsko, Mexiko, Francúzsko, Čina, Venezuela, Taliansko, Kanada.

Poľnohospodárstvo

 

 

    Hlavnou rastlinou Kuby je cukrová trstina, tabák a káva, tieto rastliny tiež tvoria hlavné percento vývozu, preto sú z týchto rastlin tiež veľké zisky. 80 % exportných ziskov tvorí cukor. Kuba je tretím najväčším svetovým pestovateľom cukrovej trstiny. Pred revolúciou všetku trstinu pestovali drobný nájomníci na pôde patriacej veľkým cukrovarníckym spolčnostiam. Od roku 1959 bola pôda vyvlastnená a obmedzená na 5 caballeríás (2,23 ha ) v prospech štátu. V poslednom období sa objavujú snahy o diverzifikáciu poľnohospodárstva. Cukor bol pre Kubu dlhé roky dôležitým produktom a ešte nedávno tvoril až 75% exportu krajiny. Cukrovarníctvo bolo na vzostupe už v 19. storočí vďaka drine afrických otrokov, ktorí ručne pracovali na koloniálnych plantážach. Dnes sa už pri zbere používajú modernejšie metódy a cukrovú trstinu zväčša zberajú stroje. Avšak začiatkom 90. rokov nepriaznivé počasie znížilo výnosy tejto plodiny, znížil sa jeho export a nastali problémy s dovozom ropy z bývalého Sovietskeho zväzu. Na prekonanie tejto ropnej krízy mnohé továrne začali používať na pohon strojov vedľajší produkt, ktorý vzniká pri výrobe cukru z cukrovej trstiny.
     Pred tabak, kedysi druhý exportný produkt, sa dostali citrusové plody(banány, ananasy, mango, papaya a iné). Kuba však ročne vyvezie približne 100 miliónov cigár. Pestovaním ryže a rožšírením chovu dobytka na mäso i mlieko sa Kuba snaží znížiť závislosť na dovážaných potravinách. Z obilnin se pestuje predovšetkým ryža, hlavne na zavlažovaných pôdach.

     Na Kube sa chovajú veľké stáda hovedzieho dobytka. Taktiež se chovajú prasata, kone, ovce a kozy. Veľký úspech má chov hydiny a produkcia vajec.

 

 

Kubánske cigary

 

 

Teplé dni a chladné noci sú ideálne na pestovanie tabaku, z ktorého sa vyrábajú známe kubánske cigary. Tabakové listy sa zberajú, keď nadobudnú svetlozelenú farbu. Zavesia sa a sušia 40 až 45 dní. Potom
sa triedia a lisujú. Prebieha fermentačný proces, ktorý zjemňuje chuť a vôňu listov. Až potom sa posielajú na ďalšie spracovanie. Cigary skrúcajú muži a ženy ručne. Pracujú pri dlhých drevených stoloch.
 


     Na kedysi nazývanom „ostrove slobody“ sa nedávno uskutočnil druhý cigarový festival.
V Havane sa zišlo okolo 800 ľudí zo 49 krajín. Počas piatich dní stihli počúvať tradičné afro-kubánske rytmy, navštíviť tabakové polia, továrne na výrobu cigár a obchodný veľtrh. A, samozrejme - fajčiť, fajčiť a fajčiť.
Fajnšmekri si prišli na svoje. V ich prstoch vidieť rôzne tvary – dlhé churchilky od Puncha, štíhlu kopiju od Cohibu. Krátke cigary s menej známou kubánskou značkou Ramón Allones.
A teraz trocha čísel - kubánskou vládou kontrolovaný tabakový priemysel dodáva na svetové trhy 34 značiek. Kuba vlani vyviezla 148 miliónov cigár, z nich až 128 miliónov zmotaných ručne a iba 20 miliónov strojovo. Najväčším odberateľom kubánskych cigár je západná Európa, kam sa vyváža 65 percent celej produkcie. V rámci Európy zasa v minulom roku najviac cigár vyfajčili Španieli. Tí spotrebovali 43 miliónov cigár.
Na záver festivalu predstavili 9 nových značiek cigár. Pri večeri tiež vydražili sedem zvlhčovacích skriniek na tabak od kubánskych rezbárov, ktoré podpísal Fidel Castro, mimochodom v minulosti tiež vášnivý fajčiar cigár.
Tohtoročný festival cigár využila Castrova vláda aj na oslavu novej úrody tabaku, najlepšiu za posledných 20 rokov. Podľa oficiálnych zdrojov práve sa končiaca oberačka priniesla 40 tisíc ton tabaku.
Potenciálne najväčšie odbytisko kubánskych cigár, Spojené štáty, je pre takmer 40-ročné obchodné embargo stále uzavreté. Odhaduje sa, že každoročne sa do USA prepašuje šesť miliónov kubánskych cigár.
No a netreba zabudnúť, že medzi vášnivých fajčiarov cigár patrili aj herec Charlie Chaplin či bývalý britský premiér Winston Churchill. Do Guinnessovej knihy rekordov pribudol ďalší zápis – zaslúžil sa oň Kubánec José, ktorý vyrobil najdlhšiu cigaru na svete. Meria 13 a pol metra, váži 3 kilogramy a môžete ju obdivovať v jednom z hotelov v centre Havany.

 

 

 

Cestovný ruch

 

 

Do konca 50-tých rokoch bola Kuba jediným zábavným oddychovým centrom. Neskôr záujem trocha poklesol. V posledných rokoch sa však turismus opäť vyvinul na najlepší štandard. Nájdeme tu hotely a kluby rôznych kategórií s rozmanitým zábavným programom, s najlepším výberom športových možností, dobré jedlo, hudba, Cuba Libre a mnoho iných vecí. Obdivuhodná je tu priateľskosť, ochota a pohostinnosť Kubáncov, ktorá očarí a milo
každého prekvapí. Kuba je známa svojou starou kultúrou, je to najstaršia krajina v "Novom svete". Má veľmi živú zmiešanú kultúru: tu vytvorili Európa a Afrika spoločné dejiny. Nájdeme tu možno najkrajšiu pláž sveta Varadero. Viac ako 20 km jemného bieleho piesku, s azúrovo modrým morom sa tiahne pozdĺž tohoto pobrežia. Niekoľko metrov vysoké kokosové palmy robia tento slnečný raj perfektným a poskytujú ideálne predpoklady k oddychovému kúpeľnému pobytu. Aj napriek krásam ostrova je cestovný ruch málo rozšírený. Vzhľadom na slabú infraštruktúru nie sú využité možnosti krajiny.